June 01 2015

poetry by me....written in march 2012

Možno je to o …

prichádzajú a odchádzajú

tie ozajstné ale zostávajú stále

nemusi ti ju dokazovať

nikdy nijako

jednoducho to vieš

netreba si ich nahovárať

a v kútiku duše dúfať či naozaj sú

stále sa pýtať či mám

takmer slepo veriť peknému úsmevu

a ešte krajším slovám

ľudia už dnes iba klamú

priame a čisté slová sú dnes výsmech

a city len fatamorgána

čo sa po niekoľkých s námahou prejdených metroch

rozplynie vo veternej búrke a nechá otvorený priestor

pre

strach z nových pokusov

veľmi som sa vtedy bála

ja hlúpa som si myslela

že sa bojím jej

dnes viem, že jej sa báť netreba

lebo je milosrdná

neublíži

je nezištná

pohladí a pozdvihne

dodá silu a odvahu

do bitiek všedných dní

zapáli plameň v očiach a v srdci

ktorý uhasí len bolesť z nej

a pre ňu

dnes viem, že iba málo ľudí

vie naozaj čo to je

na niečo sa hrajú

na niečo čo nie je

tvária sa, že cítia a

všetko plynie mimo nich

nič sa ich vnútra vážne nedotýka

sú plytkí ako korytá riek

čo čakajú na príliv vody

a nikdy sa jej nedočkajú

lebo nemajú dostatok miesta

lebo ona potrebuje priestor

miesto

vie s ľahkosťou

bez vyhodenia smerovky obísť

klamstvá

faloš

predstierania a sladké reči

nemá mantinely

a rýchlostné obmedzenia

nepýta sa

ona jednoducho

JE

poem by Renata Vogl

photo:

back to blog