Autentické fotenie na tému
Drahé ženy, dámy, kráľovné, cisárovné či cárovné, vedmy, čarodejky, mamy, sestry, vlčice, milenky, babky, staré mamy ...
ak tak pocítite a moja tvorba vás osloví, rada nafotím práve vás a vašu jedinečnú ženskú energiu.
Kedže sa začal nový rok a s ním sa blížia dni v rozkvete, krásne letné dni a teplé romantické večery, jesenné šepkanie a aj zimné čarovanie má svoj potenciál a tieto dary prírody sú ako stvorené pre autentické fotenie v exteriéri, budem rada práve tou, ktorá zachytí vašu ženskosť, krásu a jedinečnosť práve vo vami vybranom autentickom prostredí a ročnom období, ktoré ladí s vašou dušou.
Tiež ponúkam fotenie pre ženy v pred / alebo už menopauzovom období. Toto obdobie je pre nás ženy transformačné a aj pomocou fotografie si môžeme zvedomiť dary práve prežívaného.
Alebo už dávno túžite práve po fotografii, na ktorej by boli zachytené všetky žijúce generácie žien vašej rodiny?
Aké by to bolo, keby ste raz mohli svojej dcére alebo vnučke po rokoch ukázať fotografiu so slovami?: "...pozri, aj takáto krásna môže byť zrelá žena.
Fotografujem po celom Slovensku a som otvorená vaším tvorivým nápadom.
Termíny pre rok 2022 sú otvorené, nech sa páči, môžete sa prihlasovať.
______
Čo znamená návrat domov?
Kde je domov?
...určite je to vnútorné miesto, miesto niekde v čase, miesto kde sa žena cíti celistvá.
Domov je tam, kde myšlienka alebo pocit môžu byť udržané a nie prerušené, či odtrhnuté od nás kôli niečomu, čo vyžaduje náš čas a pozornosť.
Domov je taká nálada alebo vnem, ktorý nám dovoľuje prežiť pocity nenavoditeľné v materiálnom svete: div, vízia, kľud, oslobodenie od starostí, zbavenie sa požiadaviek, oslobodenie sa od neustáleho ruchu. Všetky tieto poklady majú byť uložené v duši k neskoršiemu použitiu vo vonkajšom svete.
Aj keď je veľa fyzických miest, kam môže človek ísť, aby ucítil cestu späť domov, nie je toto fyzické miesto samo o sebe domovom. Je to iba dopravný prostriedok, ktorý uspí ego do spánku, aby sme mohli vykonať zvyšok cesty sami. Dopravných prostriedkov, pomocou ktorých sa ženy dostanú domov je mnoho: hudba, umenie, les, oceán so svojou penou, východ slnka, samota. Vezmú nás domov do obohacujúceho vnútorného sveta, ktorý má svoje vlastné myšlienky a poriadok.
Domov je ten čistý, inštinktívny život, ktorý pracuje tak ľahko ako kĺb kĺzajúci sa po svojom naolejovanom ložisku, kde je všetko tak ako má byť kde vône nás ukľudňujú a neznepokojujú.
Ako kto strávi čas pri návrate nie je dôležité. Podstatné je to, čo nás oživuje a navracia vyrovnanosť. To je domov.
Nie je to iba čas na premietanie, ale tiež čas k učeniu a objavovaniu zabudnutého, nepoužívaného a pochovaného. Tam si môžeme čítať v mapách jazvách duše, poučiť sa, čo viedlo k čomu a akým smerom sa vydáme ďalej.
Adrienne Richová opisuje návrta svojho JA v básni Ponorení do vraku:
Je tam rebrík.
Rebrík je vždycky tam
nevinne visíaci
tesne pri boku škuneru
schádzam dole
prišla som preskúmať vrak
prišla som si pozrieť tú napáchanú škodu
a
poklady, ktoré sa zachovali. ...
...
Argumenty o správnosti alebo nesprávnosti, týkajúce sa odchodu domov, sú bezvýznamné. Jednoduchá pravda je, že keď je čas, je čas.
...Nespokojnosť znamená tajné dvere k významnej a životodárnej zmene.
Pre niektoré znamená domov zahájenie nejakej činnosti. Ženy začínajú po rokoch spievať, keď predtým nemali na to žiaden dôvod. Začnú sa učiť niečo, po čom dlhú dobu túžili. Vyhľadávajú vo svojich životoch stratených ľudí a veci. Vyslyšia svoj vnútorný hlas a píšu. Odpočívajú. Urobia dôležité rozhodnutia. Vykonajú niečo, čo za sebou zanechá stopy.
Pre niektoré je domov les, púšť alebo more.
Domov je vlastne holografický. Prenáša svoju plnú silu, napr. aj v jedinom strome, v opustenom kaktuse za výkladom kvetinárstva, v mláke stojatej vody. V plnej sile môže byť aj v žltom liste, ležiacom na asfalte, v kvetináči, čakajúcom na korienky, v kvapke vody na pokožke. Ak zaostríš svoje duševné oči, uvidíš domov na mnohých, mnohých miestach.
...
Na ako dlho človek domov odchádza? Na ako dlho môže alebo dokiaľ nie je opäť sám sebou.
Ako často je to potrebné? Oveľa častejšie ak si citlivý a veľmi aktívny vo vonkajšom svete. Zriedkavejšie, ak máš tvrdú kožu a navonok sa veľmi neprejavuješ. Každá žena vo svojom srdci vie, ako často a na ako dlho je treba odísť. Je to záležitosť zhodnotenia stavu lesku v očiach človeka, pulzu nálady a vitality zmyslov.
...
Ak musíš zakaždým keď odchádzaš bojovať, mali by byť dôkladne zvážené tvoje vzťahy s tými, ktorí sú ti blízki. Ak môžeš, je lepšie tvojich blizkych poučiť, že ich vlastne neopúšťaš, ale že sa učíš poznávať samú seba, že ťa bude oveľa viac a budeš po návrate iná, že sa vrátiš späť do skutočného života. Práve vtedy ak si umelkyňa, obklop sa ľuďmi, ktorí chápu tvoju potrebu domova, pretože sa môže stať, že budeš potrebovať, častejšie ako väčšina iných, podkopať fyzický terén domova, aby si poznala tie cykly tvorenia. Buď teda stručná ale efektívna.
Vyslov: Idem.
To je vôbec najlepšie slovo.
Vyslov ho. Potom choď.
Clarissa Pincola Estés: Ženy, ktoré behali s vlkmi
.....................
Info o mojej tvorbe aj na www.dusamoja.sk
s láskou
Renata Hazáková
viac foto k téme - Bohyňa vo mne
https://www.renatavogl.com/portfolio-6-15/2020
